Kto vlastne som?
Som dievča z maličkej dedinky v tomto obrovskom svete, chcem sa niekam v živote dopracovať, niečo dosiahnuť a jednou z mojich záľub je práve písanie. Neviem prečo, ale vždy som bola skôr ten typ človeka, čo sedel doma, čítal knihy, rôzne vedecké články, učila som sa presne tie veci, ktoré sú podľa všetkých nepotrebné. Nemyslím si to.
Mám len 19 rokov, čo je naozaj málo, no aj tak si myslím, že moje názory majú rovnakú váhu ako názory starších a zároveň skúsenejších ľudí.
...
Môj prvý článok by som chcela venovať inovakosti a zároveň "rovnakosti" ľudí.
Poznáte anglického filozofa Johna Locke-a? Ľudskú dušu chápe ako tabulu rasu. Narodíme sa s dušičkou čistou ako čistý papier, no životom si ju špiníme svojimi rozhodnutiami, činmi a podobne. Čiže každý sa narodíme vnútri rovnaký. Z psychologického hľadiska vývinu je najpodstatnejšie obdobie práve detstva, najpodstatnejšiu úlohu má rodina a všakovaké vonkajšie činitele. Týmto sa vyvíjame a formujeme. Keďže žiadna rodina a vonkajšie činitele nie sú rovnaké, z toho vyplýva, že aj každý z nás je iný. Vďaka tomuto všetkému sa nám začne "programovať" mozog a začneme myslieť takým spôsobom, akým myslíme. Nikto by nemal byť súdený za svoje názory. Nikto by nemal byť súdený za to, akým spôsobom myslí. Nikomu by do hlavy nemala byť vtlačovaná pravda. Samozrejme, ak to nie je nejaký až-príliš-veľký výkyv v rámci noriem - nejaký extrémizmus. Každý má právo na svoj vlastný názor. Napríklad, čo sa mne na dnešných ľuďoch nepáči je prispôsobivosť. Príliš sa prispôsobujeme, strácame svoj vlastný názor, strácame samých seba. Dám príklad - mám rada rock a crossbreed. Väčšina ľudí má rado pop, veselé pesničky, letné melódie, mne sa však nepáčia, pretože mám rada tvrdšiu muziku. Stereotypný názor na tvrdšiu muziku je ten, že ju počúvajú vo veľkom bársjakí satanisti a iné indivíduá, tak automaticky som ním aj ja. Pretože to tvrdia ostatní. Áno, viem, nie je to nejaký úžasný príklad, ale chápete ma.
Články píšem spontánne. Pardón za to, aký je kratučký.